O tom, či je Maleficov pád do hlbín odvrátenej strany vlastnej psýché len hraným kotrmelcom kaskadéra sa možno prieť donekonečna. To, čo dokumentuje s takmer železnou pravidelnosťou pod hlavičkou XASTHUR je však stále pôsobivým svedectvom rozkladu. Nekonečná séria (doslova) dlhohrajúcich albumov prekladaná chaoticky vydávanými splitmi tvrdohlavo speje k totálnej dekompozícii pôvodného blackmetalového základu.

I keď od „Defective Epitaph“ sólista Malefic živé nástroje viac pridáva než uberá, dnes dokázal čiernu vlajku zabodnúť na ceste k totálne beztvarému, agonickému ambientu ešte o kus ďalej. Okrem efektami zmrzačeného violončela a (rovnako ako na minulej doske amatérskych) bicích na „All Reflections Drained“ pribudlo hovoreného slova. Navyše so „spevom“ a hlasmi Maleficovi pomohla záhadná persóna M. H., a tak je – napriek zvukovej špinavosti a inštrumentálnej neučesanosti – novinka pestrejším počinom než jej predchodcovia.

Medzihry, prekladajúce jednotlivé „kompozície“, sú tmeliacim prvkom a dotvárajú dojem jednoliatosti, v ktorej je ťažké izolovať začiatky, konce a nosné motívy jednotlivých stôp. Rafinovaný, hrubý, no čitateľný zvuk, podobne ako na albumoch NORTT, navodzuje dojem fyzickej i emocionálnej vzdialenosti od poslucháča. Do seba zahľadená hudobná produkcia XASTHUR je tu takmer oprostená od agresívnych výpadov (jednou z výnimiek je ústredná, štvrťhodinová a tradičnejšie vystavaná „Masquerade Of Incisions“). Viac, než trebárs LEVIATHAN XASTHUR pripomenie LURKER OF CHALICE: rozostrené a disonantné gitarové linky dopĺňajú viac ruchy a zvuky než konzistentné muzikálne plochy. Len občasné vzopätia klasicky „kostolných“ kláves a monotónny škrekot pripomenú, v akých žánrových vodách sa poslucháč plaví. Alebo topí, vyberte si.

XASTHUR už pár rokov balansuje na hrane medzi adoráciou a absolútnym odmietaním. „All Reflections Drained“ je pritom viac, než akýkoľvek predošlý počin s týmto logom individualistickou a individuálnou nahrávkou, naplnením klišovitého pojmu „sountrack k imaginárnemu filmu“. Sú len dve možnosti, ako sa k nemu postaviť: ľahnúť si a studenou rukou sa nechať za nohu ťahať do neznáma obťažkaného hustou hmlou. Alebo sa sústredene započúvať a nechať sa znechutiť tým, ako je možné, že sa o tomto hudobnom diletantovi popísalo toľko papieru.